Kurz ruskej meny sa tento týždeň napriek sankciám a zmrazeniu významnej časti devízových rezerv, ktorých celková hodnota je cez 600 miliárd dolárov, vrátil na predvojnovú úroveň. A to aj napriek tomu, že opatrenia prijaté Európskou úniou, Spojenými štátmi a niektorými ďalšími krajinami v reakcii na začatie vojny na Ukrajine by tento rok mali viesť k prepadu ruskej ekonomiky.
Zatiaľ čo na začiatku marca sa na medzibankovom trhu obchodoval dolár aj za viac ako 150 rubľov, v závere tohto týždňa americká mena zlacnila na 83 rubľov. V týždňoch pred inváziou, ktorá sa začala 24. februára, sa kurz pohyboval v rozmedzí 70 až 80 rubľov.
„Je to dané reguláciami, ktoré zaviedol ruský režim, keď napríklad firmy musia vymieňať osemdesiat percent príjmov v zahraničných menách na ruble,“ vysvetľuje hlavný ekonóm brokerského domu BH Securities Štěpán Křeček.
Ako naznačuje odpoveď, dôvody spevnenia rubľa sú z veľkej časti umelé. Až do začiatku vojny bol rubeľ voľne zameniteľnou menou, takže sa jeho kurz odvíjal od dopytu a ponuky na voľnom medzibankovom trhu. Od konca februára je však fungovanie ruského finančného systému zviazané množstvom opatrení. Pohyb kapitálu v Rusku a tiež z neho a do neho nie je oproti minulosti voľný.
Na ochranu rubľa prijali ruské úrady rôzne opatrenia. Obmedzené sú napríklad prevody zahraničných mien do zahraničia. Dôležité bolo, že centrálna banka 28. februára zvýšila kľúčovú úrokovú mieru z 9,5 percenta na 20 percent. Vysoké úročenie motivuje aspoň časť hráčov na finančnom trhu na držanie rubľov. Dopyt po zahraničných menách obmedzuje aj dvanásťpercentný poplatok pri ich nákupe. V jednej chvíli predstavoval dokonca tridsať percent.
