V Rusku od začiatku vojny stúpol podiel Telegramu na trhu z 48 a 63 percent. Výrazne obľúbená je aplikácia aj na Ukrajine.
Rusi zakazujú jednu západnú aplikáciu za druhú a z Facebooku urobili dokonca teroristickú organizáciu (čo je možno jedna z mála vecí, v ktorej by sa dalo s Putinovým režimom súhlasiť). Zatiaľ si ale kremeľský cenzor s poetickým názvom Roskomnadzor netrúfol na dvojicu najpoužívanejších aplikácií na posielanie správ, a to WhatsApp a Telegram. Telegram je pritom pre postsovietsky priestor – a Irán – úplne zásadnou platformou, ktorá už dávno prekonala jednoduché posielanie správ.
Aplikáciu vytvoril v roku 2013 enigmatický ruský vývojár Pavel Durov, ktorý so svojim starším bratom Nikolajom vyvinul aj sociálnu sieť Vkontakte, čo je ruský variant Facebooku. Durov Vkontakte opustil v roku 2014 po tom, čo väčšinu ovládli Putinovi biznisoví spojenci. V rovnakom roku opustil aj Rusko, keď vyhlásil, že v krajine je internetové podnikanie už nemožné. V súčasnej dobe žije v Spojených arabských emirátoch, kde má sídlo aj Telegram, a stal sa občanom karibskej zemičky Svätý Krištof a Nevis a od vlaňajšieho augusta aj Francúzsko.
Od 24. februára užívateľov prudko pribudlo
Telegram nie je veľmi bezpečný, na rozdiel od väčšiny konkurentov neponúka štandardne koncové šifrovanie pri správach ako napríklad stále populárnejší Signal. Správy sú podľa prevádzkovateľa šifrované vlastným protokolom a dešifrovacie kľúče k nemu Durov rozmiestnil v rôznych jurisdikciách, aby zabránil prelomeniu na žiadosť niektorého štátu.
Prístup k všetkému digitálnemu obsahu
